babkovodic

Podľa mňa iba na prvý pohľad… Smer ako najsilnejšia strana v parlamente môže konečne všetkým ukázať, že vie postaviť do súťaže kandidáta známeho doma a rešpektovaného v zahraničí, ktorý realisticky môže voľby vyhrať. Ale to by bol len krátkodobý úspech, lebo Šefčoviča treba považovať za rovnakého Trójskeho koňa ako je Lajčák – odchovaného v službách EÚ, kde sa na záujmy domovských štátov nehľadí a presadzuje sa centralizácia EÚ. Šefčovič by teda vo funkcii prezidenta (hoci právomocami pomerne slabej) nepochybne ochotne počúval poradcov zo zahraničia a išiel by na hranu svojich právomocí v prospech vyhovenia zámerov centrály EÚ v oblasti migrácie, nominácií sudcov a pod. Možno toto Ficovi nevadí, lebo má osobnú únikovú cestu na ústavný súd a povedal si, že po mne potopa a nech si Pellegrini a spol. poradia v parlamentných voľbách, ako len chcú…

Avšak ak Fico ešte cíti nejakú zodpovednosť za budúcnosť Smeru po roku 2020 a chce nechať Slovensku akýsi politický odkaz, tak podľa mňa by mal optimálne spraviť nasledovné veci:

Navrhnúť kandidáta na prezidenta, ktorý má vlastný názor na veci, osobnú integritu, vzťah k Slovenske a nedúfa (a možno z dôvodu odlišných skúseností a veku ani nemôže dúfať), že mu zahraničie po uplynutí funkcie prezidenta podhodí nejakú kosť v podobe teplého miestečka v EÚ, OSN, OBSE, bohato dotovanej mimovládke a pod. Ak takéhoto človeka nemožno už vybrať medzi slovenskými politikmi, tak treba presvedčiť na kandidatúru napr. Vladimíra Sotáka (predsedu Klubu 500 a riaditeľa Železiarní Podbrezová) alebo Michala Sýkoru (dlhoročného predsedu ZMOS), či Jána Filca (trénera slovenských majstrov sveta v hokeji a úspešného podnikateľa).

Presadiť, aby sa pri nadchádzajúcej voľbe na ústavný súd dostalo čo najviac sudcov s morálnou integritou a vzťahom k Slovensku a väčšine jeho občanov, ktorí tam budú pôsobiť 12 rokov a v nevyhnutných prípadoch budú vedieť vysloviť názor, že nejaký právny predpis, či zmluva (trebárs aj s pôvodom v EÚ) je jednoducho v rozpore s Ústavou SR.

Neponechať po svojom odchode vedenie Smeru v rukách slabého Pellegriniho s jeho asistentíkmi, Glvača a podobných kompromisníkov, ktorí maximálne tak môžu dotiahnuť koalíciu k riadnemu termínu volieb v r. 2020, ale voliči nepochybne Smeru pod ich vedením nedajú dostatok hlasov.

Presadiť, aby sa predsedom Smeru po odchode Fica stal niekto ako Ľuboš Blaha – dynamický a autentický ľavičiar, ktorý vie osloviť tradičných voličov Smeru a má svoj názor aj na zahraničnú politiku Slovenska, a teda o.i. možno dúfať, že nebude opakovať Ficovu chybu v ponechaní rezortu zahraničia v rukách obhajcu cudzích záujmov typu M. Lajčáka.

Poslať Lajčáka kade-ľahšie z ministerského kresla, dosadiť na MZV skúseného politika a diplomata, ktorému dôveruje (Peter Weiss?) a ktorý ten rezort aj trochu prečistí po personálnej stránke od karieristov podobných Lajčákovi – mafie päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov, ktorí spravidla vyštudovali MGIMO v ZSSR, vstúpili do KSČ, ale už vyše 20 rokov pendlujú medzi naším MZV, diplomatickými funkciami v EÚ, OSN a pod. a štedro dotovanými mimovládkami. Smeru v reorganizácii MZV môže pomôcť aj SNS – nemyslím na mladého zajačika, ktorého tam majú teraz nanominovaného, ale skôr na skúsenejšieho človeka typu Jaroslav Paška.

Môj názor je, že Fico je už vyhorený a zrejme nie je schopný viesť Smer do ďalších parlamentných volieb aj keby sa neupratal na ústavný súd. Proste ukázal slabosť, keď odstúpil z funkcie premiéra po tlaku v súvislosti s vraždou Kuciaka a jeho partnerky. Mal vtedy Bugárovi jasne ukázať, že predčasných volieb sa nebojí a možno by Bugár ustúpil, keďže si bol vedomý slabých preferencií Mostu. A keď nie, tak by aspoň mohol vyjednať vhodný termín predčasných volieb a nech rozhodnú voliči… Teraz už je Ficov návrat na politické výslnie doslova nemožný, hoci v posledných týždňoch mútil vodu, keď sa špekulovalo, že sa namiesto Lajčáka stane ministrom zahraničia. Vtedy sa Pellegrini s Glvačom (obávajúc sa ďalších intervencií Fica do vládnej politiky) rozpomenuli na riešenie, ktoré Fico dohadoval s Kiskom na začiatku roka pred kauzou Kuciak – nech je Fico „vykopnutý“ na ústavný súd (tieto rokovania Fica s Kiskom nedávno potvrdil aj Bugár, ktorý sa ich zúčastnil).

Avšak teraz si myslím, že už Kiska, snažiaci sa o nejakú politickú budúcnosť, neprehltne takú horkú pilulku, že by on osobne vymenoval Fica

za sudcu ústavného súdu. Kompromis v štýle, že Kiska pred odchodom z funkcie vymenuje napr. 7 z 9 sudcov a potom povie, že ostatní kandidáti sú tak zlí, že svedomie mu nedovoľuje vybrať ďalších, však vylúčiť nemožno. Potom by mohol nastúpiť žolík A. Danko a pred nástupom nového prezidenta by dosadil R. Fica na ústavný súd.

Mimochodom, aj A. Danko už asi len doslúži na čele SNS do parlamentných volieb v roku 2020 a možno bude dokonca odídený pár mesiacov pred voľbami. Proste narobil príliš veľa chýb, ktoré média rozmazali a najmä aférou s rigoróznou prácou sa zosmiešnil tak, že voliči ho už nemôžu brať vážne. Všimnime si, ako sa teraz aktívne vyjadrujú do médií podpredsedovia SNS Paška, či Hrnko – tí asi ašpirujú na výmenu Danka vo funkcii predsedu strany. Neverím, že Danko si pri triezvom úsudku dovolí kandidovať za prezidenta. Z nedostatku iných možností asi strana podporí M. Ševčoviča. Ak by sa však protidankovský prevrat konal veľmi skoro a nastúpila by národne orientovaná stará garda, tak nemožno vylúčiť, že by SNS vyjadrila podporu Harabinovi.

Takže, prajem Slovensku najlepšieho prezidenta v doterajšej jeho histórii! Lebo asi sa viacerí zhodneme, že tí minulí prezidenti žiadne veľké esá neboli…