Podľa mňa iba na prvý pohľad… Smer ako najsilnejšia strana v parlamente môže konečne všetkým ukázať, že vie postaviť do súťaže kandidáta známeho doma a rešpektovaného v zahraničí, ktorý realisticky môže voľby vyhrať. Ale to by bol len krátkodobý úspech, lebo Šefčoviča treba považovať za rovnakého Trójskeho koňa ako je Lajčák – odchovaného v službách EÚ, kde sa na záujmy domovských štátov nehľadí a presadzuje sa centralizácia EÚ. Šefčovič by teda vo funkcii prezidenta (hoci právomocami pomerne slabej) nepochybne ochotne počúval poradcov zo zahraničia a išiel by na hranu svojich právomocí v prospech vyhovenia zámerov centrály EÚ v oblasti migrácie, nominácií sudcov a pod. Možno toto Ficovi nevadí, lebo má osobnú únikovú cestu na ústavný súd a povedal si, že po mne potopa a nech si Pellegrini a spol. poradia v parlamentných voľbách, ako len chcú…
Avšak ak Fico ešte cíti nejakú zodpovednosť za budúcnosť Smeru po roku 2020 a chce nechať Slovensku akýsi politický odkaz, tak podľa mňa by mal optimálne spraviť nasledovné veci:
Navrhnúť kandidáta na prezidenta, ktorý má vlastný názor na veci, osobnú integritu, vzťah k Slovenske a nedúfa (a možno z dôvodu odlišných skúseností a veku ani nemôže dúfať), že mu zahraničie po uplynutí funkcie prezidenta podhodí nejakú kosť v podobe teplého miestečka v EÚ, OSN, OBSE, bohato dotovanej mimovládke a pod. Ak takéhoto človeka nemožno už vybrať medzi slovenskými politikmi, tak treba presvedčiť na kandidatúru napr. Vladimíra Sotáka (predsedu Klubu 500 a riaditeľa Železiarní Podbrezová) alebo Michala Sýkoru (dlhoročného predsedu ZMOS), či Jána Filca (trénera slovenských majstrov sveta v hokeji a úspešného podnikateľa).
Presadiť, aby sa pri nadchádzajúcej voľbe na ústavný súd dostalo čo najviac sudcov s morálnou integritou a vzťahom k Slovensku a väčšine jeho občanov, ktorí tam budú pôsobiť 12 rokov a v nevyhnutných prípadoch budú vedieť vysloviť názor, že nejaký právny predpis, či zmluva (trebárs aj s pôvodom v EÚ) je jednoducho v rozpore s Ústavou SR.
Neponechať po svojom odchode vedenie Smeru v rukách slabého Pellegriniho s jeho asistentíkmi, Glvača a podobných kompromisníkov, ktorí maximálne tak môžu dotiahnuť koalíciu k riadnemu termínu volieb v r. 2020, ale voliči nepochybne Smeru pod ich vedením nedajú dostatok hlasov.
Presadiť, aby sa predsedom Smeru po odchode Fica stal niekto ako Ľuboš Blaha – dynamický a autentický ľavičiar, ktorý vie osloviť tradičných voličov Smeru a má svoj názor aj na zahraničnú politiku Slovenska, a teda o.i. možno dúfať, že nebude opakovať Ficovu chybu v ponechaní rezortu zahraničia v rukách obhajcu cudzích záujmov typu M. Lajčáka.
Poslať Lajčáka kade-ľahšie z ministerského kresla, dosadiť na MZV skúseného politika a diplomata, ktorému dôveruje (Peter Weiss?) a ktorý ten rezort aj trochu prečistí po personálnej stránke od karieristov podobných Lajčákovi – mafie päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov, ktorí spravidla vyštudovali MGIMO v ZSSR, vstúpili do KSČ, ale už vyše 20 rokov pendlujú medzi naším MZV, diplomatickými funkciami v EÚ, OSN a pod. a štedro dotovanými mimovládkami. Smeru v reorganizácii MZV môže pomôcť aj SNS – nemyslím na mladého zajačika, ktorého tam majú teraz nanominovaného, ale skôr na skúsenejšieho človeka typu Jaroslav Paška.
Môj názor je, že Fico je už vyhorený a zrejme nie je schopný viesť Smer do ďalších parlamentných volieb aj keby sa neupratal na ústavný súd. Proste ukázal slabosť, keď odstúpil z funkcie premiéra po tlaku v súvislosti s vraždou Kuciaka a jeho partnerky. Mal vtedy Bugárovi jasne ukázať, že predčasných volieb sa nebojí a možno by Bugár ustúpil, keďže si bol vedomý slabých preferencií Mostu. A keď nie, tak by aspoň mohol vyjednať vhodný termín predčasných volieb a nech rozhodnú voliči… Teraz už je Ficov návrat na politické výslnie doslova nemožný, hoci v posledných týždňoch mútil vodu, keď sa špekulovalo, že sa namiesto Lajčáka stane ministrom zahraničia. Vtedy sa Pellegrini s Glvačom (obávajúc sa ďalších intervencií Fica do vládnej politiky) rozpomenuli na riešenie, ktoré Fico dohadoval s Kiskom na začiatku roka pred kauzou Kuciak – nech je Fico „vykopnutý“ na ústavný súd (tieto rokovania Fica s Kiskom nedávno potvrdil aj Bugár, ktorý sa ich zúčastnil).
Avšak teraz si myslím, že už Kiska, snažiaci sa o nejakú politickú budúcnosť, neprehltne takú horkú pilulku, že by on osobne vymenoval Fica
za sudcu ústavného súdu. Kompromis v štýle, že Kiska pred odchodom z funkcie vymenuje napr. 7 z 9 sudcov a potom povie, že ostatní kandidáti sú tak zlí, že svedomie mu nedovoľuje vybrať ďalších, však vylúčiť nemožno. Potom by mohol nastúpiť žolík A. Danko a pred nástupom nového prezidenta by dosadil R. Fica na ústavný súd.
Mimochodom, aj A. Danko už asi len doslúži na čele SNS do parlamentných volieb v roku 2020 a možno bude dokonca odídený pár mesiacov pred voľbami. Proste narobil príliš veľa chýb, ktoré média rozmazali a najmä aférou s rigoróznou prácou sa zosmiešnil tak, že voliči ho už nemôžu brať vážne. Všimnime si, ako sa teraz aktívne vyjadrujú do médií podpredsedovia SNS Paška, či Hrnko – tí asi ašpirujú na výmenu Danka vo funkcii predsedu strany. Neverím, že Danko si pri triezvom úsudku dovolí kandidovať za prezidenta. Z nedostatku iných možností asi strana podporí M. Ševčoviča. Ak by sa však protidankovský prevrat konal veľmi skoro a nastúpila by národne orientovaná stará garda, tak nemožno vylúčiť, že by SNS vyjadrila podporu Harabinovi.
Takže, prajem Slovensku najlepšieho prezidenta v doterajšej jeho histórii! Lebo asi sa viacerí zhodneme, že tí minulí prezidenti žiadne veľké esá neboli…
Kto by už len vymenil plat Eurokomisára za ...
Šefčovič nie je žiadnym ,a to podčiarkujem ...
Toľko strachu. Ty asi budeš člen Smeru. ...
Pochybujem , že Šefčovič sa bude chcieť ...
Celá debata | RSS tejto debaty